Žíhanie a normalizácia
Mäkké žíhanie, , — jemné tepelné spracovania
AI generated Nie každé tepelné spracovanie robí tvrdším. a robia oceľ mäkšou, rovnomernejšou a bez vnútorných pnutí — presne to, čo po často potrebuješ. je vôbec najdôležitejšie dodatočné spracovanie na zníženie zvyškových napätí a rizika praskania.
Popri existujú jemné tepelné spracovania, ktoré robia oceľ mäkšou, jemnozrnnejšou alebo s menším vnútorným pnutím. Pre zváračov sú často dôležitejšie ako — pretože prichádzajú po zvare.
je zastrešujúci pojem pre ohrev + pomalé chladenie. Podľa teploty a cieľa rozlišujeme niekoľko druhov:
(650–720 °C) robí vysokouhlíkové a legované ocele dobre obrábateľnými. sa zhlukuje do guľatých zŕn, štruktúra sa zmäkčuje. To potrebuješ hlavne pri , pred ich mechanickým obrábaním.
(550–700 °C) robí plasticky deformovaný kov opäť mäkkým. Po silnom valcovaní alebo ohýbaní je štruktúra napätá a spevnená (); vytvára nové zrná bez napätia.
(nad 900 °C, potom chladenie na pokojnom vzduchu) je „reštart" štruktúry: Oceľ sa úplne austenitizuje a pri chladení vytvára jemné, rovnomerné zrno. Výsledkom je homogénny, dobre zvariteľný stav — preto sa súčiastky po kovaní alebo odlievaní normalizujú.
(550–650 °C) je najdôležitejšie dodatočné spracovanie po . Pri vznikajú : Chladnúci zvar sa chce zmršťovať, ale studený ho drží. Tieto ťahové napätia môžu spolu s vodíkom viesť k . Pri necháš oceľ pri vysokej teplote pomaly „liezť" — napätia sa odbúrajú bez veľkej zmeny štruktúry.
Prečo je to pre teba dôležité? Po hrubých, silne upnutých súčiastok sú tieto napätia reálne a nebezpečné. znižuje riziko praskania, zlepšuje rozmerovú stálosť a — pri určitých oceliach — . Háčik: Trvá hodiny, potrebuje pec a pri veľkých súčiastkach často nie je možné. Potom pomôže len dobrý postup zvárania a medzižíhanie.
Slovo k teplote: Všetky žíhania sú pod teplotou premeny (okrem ) — nemenia teda štruktúru, ale len stav napätia a zrna. Práve preto sa dajú tak dobre zvládnuť.