Povrchové kalenie
, , indukčné kalenie — tvrdá škrupina, húževnaté jadro
AI generated Niekedy chceš len tvrdý povrch — jadro má zostať húževnaté. Presne to robia postupy povrchového kalenia: , a indukčné kalenie. Ozubené kolesá, hriadele a ložiská sú tak tvrdé na povrchu a húževnaté vnútri. Kto ich pozná, rozumie aj ušľachtilým oceliam na cementovanie.
Ozubené koleso má byť navonok tvrdé (proti opotrebeniu), vnútri však húževnaté (aby neprasklo). Prehriatie na celú hĺbku by ho urobilo krehkým skrz-naskrz. Riešenie sa volá : zakalí sa len vonkajšia vrstva, jadro zostane mäkké a húževnaté.
( + ) je klasická metóda pre nízkouhlíkové ocele ako . Postup:
1. : Súčiastka leží hodiny pri 900–950 °C v atmosfére, ktorá odovzdáva uhlík. difunduje do povrchovej vrstvy, až tam zostane 0,7–1,0 % C — jadro si zachová svojich 0,15 %.
2. : Rýchle ochladenie urobí z nauhličenej povrchovej vrstvy tvrdý , zatiaľ čo nízkouhlíkové jadro zostane mäkké.
Výsledok je dokonalá kombinácia: tvrdý povrch, húževnaté jadro. (Eht) ti povie, ako hlboko siaha tvrdá vrstva — typicky 0,3 až 2 mm.
pracuje s namiesto . Pri 500–570 °C dusík difunduje do povrchu a vytvára extrémne tvrdé nitridy. Veľká výhoda: neprebieha žiadne ochladzovanie, takže takmer žiadne deformácie. Nitridované vrstvy sú veľmi tvrdé a , ale tenké (0,1–0,8 mm).
ohrieva len povrchovú zónu bleskurýchle indukčným poľom a okamžite ochladzuje. To je ideálne pre veľké diely ako kľukové hriadele a hrebeňové tyče: selektívne, rýchlo a s definovanou hĺbkou kalenia.
Všetky tri metódy majú priamy súvis so :
• Cementačné ocele sú pred dobre zvárateľné (mäkké, nízkouhlíkové). Po je povrch príliš tvrdý a náchylný na praskliny pri — zvary patria do mäkkého stavu jadra, pred .
• Nitridované povrchy sa už nedajú zvárať bez zničenia tvrdej vrstvy.
• Ak zváraš cementovaný alebo nitridovaný diel, v zničíš presne tú tvrdú povrchovú vrstvu, ktorú diel potrebuje.