Zóny zvaru — Náuka o materiáloch

Keď sa pozrieš na zvar, vidíš jeden kov. V skutočnosti sú to tri rôzne zóny, každá s vlastnou štruktúrou a vlastnou slabinou. Len ten, kto ich rozlíši, pochopí, kde zvar naozaj zlyhá.

Zóna 1: . To je pretavená oblasť zo a . Má typickú liateu štruktúru — hrubé rastúce k stredu s v strede. Jeho vlastnosti riadiš prídavným materiálom (pozri kalkulačku zváracích prídavných materiálov).

Zóna 2: (). To je hneď vedľa zvaru, ktorý sa netavil, ale bol silne zohriaty — podľa vzdialenosti od zvaru medzi 500 °C a nad 1100 °C. V sa odohráva skutočná dráma:

• Pásmo hrubého zrna (blízko tavnej línie, nad 1100 °C): Zrno masívne narástlo. Hrubé zrno je tvrdšie, krehkejšie a náchylnejšie na praskanie — tu najčastejšie vzniká pri rýchlom ochladzovaní.

• Pásmo jemného zrna (okolo 900 °C): Oceľ sa znovu pretransformovala a vznikla jemnozrnná štruktúra — často najlepšia, najhúževnatejšia zóna.

• Pásmo popúšťania/zmäkčenia (pod 723 °C): Pri zušľachtených oceliach sa tu popúšťa zušľachtenie a oceľ je mäkšia ako zvyšok.

Zóna 3: nedotknutý . Zachováva si pôvodné vlastnosti.

je takmer vždy slabé miesto spoja — nie samotný zvar. Číhajú tam tri nebezpečenstvá:

1. vplyvom . Vysokouhlíkové a vysokopevnostné ocele vytvárajú v pásme hrubého zrna sklovito tvrdý → . Protiopatrenie: a kontrolované ochladzovanie.

2. Hrubnutie zrna. Čím viac tepla, tým hrubšie zrno, tým krehkejšie. Protiopatrenie: obmedziť tepelný príkon, nezdržiavať sa zbytočne dlho na jednom mieste.

3. Zmäknutie. Pri spevnených za studena alebo zušľachtených materiáloch klesá pevnosť v . Rieši sa to len voľbou materiálu alebo dodatočným spracovaním.

Preto sa vždy robí naprieč všetkými tromi zónami — , , . Maximálna hodnota tvrdosti v je kľúčové odberné kritérium, nie stredu zvaru.