Vyhorievanie
Vyhorievanie je strata legujúcich prvkov zvarového kúpeľa odparením alebo oxidáciou v oblúku. Tým sa zvar ochudobní o legúry a stratí pevnosť, húževnatosť alebo odolnosť proti korózii. Zvárač musí túto stratu vykompenzovať vhodnými prídavnými materiálmi alebo ochrannými opatreniami.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
V oblúku vládnu teploty nad 3000 stupňov Celzia. Legujúce prvky s nízkym bodom varu sa vyparujú. Patrí sem napríklad mangán (bod varu 2061 stupňov Celzia) a zinok (907 stupňov Celzia). Iné prvky ako titán alebo hliník reagujú s kyslíkom zo vzduchu alebo z oxidov. Vytvárajú oxidy, ktoré vyplávajú ako troska alebo unikajú ako dym. Tým klesá podiel týchto prvkov v tekutom kove.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Strata legujúcich prvkov mení vlastnosti zvaru. Menej mangánu a kremíka znamená horšiu dezoxidáciu a nižšiu pevnosť. Menej chrómu znamená nižšiu koróziovzdornosť. Oceľ môže zmäknúť alebo stratiť húževnatosť. Následkom môžu byť póry, trhliny a nedostatočné mechanické hodnoty. Obzvlášť kritické je vyhorenie pri vysoko legovaných oceliach.
Prax v dielni a pokyny
Zvoľ prídavný materiál s vyšším obsahom legujúcich prvkov, ako má základný materiál. Tak vyrovnáš vyhorenie. Príklad: Pri zváraní MAG môže vyhorenie mangánu dosiahnuť 10 až 20 percent. Preto použi zvárací drôt s primerane vyšším obsahom mangánu. Dbaj na správne zloženie ochranného plynu. Príliš veľa aktívneho plynu ako CO2 zosilňuje oxidáciu. Pracuj s krátkym oblúkom alebo impulznou technikou. To znižuje prehriatie zvarového kúpeľa. Elektródy s bázickým obalom lepšie chránia zvarový kov pred oxidáciou.