Skúška ohybom
Skúška ohybom je deštruktívna mechanická skúška. Zváraná vzorka sa ohýba okolo tŕňa. Pri tom sa okamžite prejavia chyby spoja, trhliny alebo nedostatočná tvárnosť zvaru.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Pri ohýbaní sa vzorka na vonkajšej strane silno naťahuje. Na vnútornej strane sa stláča. Zvar a tepelne ovplyvnená zóna musia vydržať toto natiahnutie bez prasknutia. Tvárna štruktúra sa plasticky deformuje. Krehká štruktúra okamžite praskne.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Skúška ohýbaním odhaľuje chyby zvaru. Patria sem neprevarenia, struskové vtrúseniny, póry a trhliny. Tieto chyby pôsobia ako vruby. Koncentrujú napätie a vedú k predčasnému lomu. Aj príliš tvrdý, martenzitický zvar zlyhá krehko. Skúška tiež ukazuje chyby v tepelne ovplyvnenej zóne.
Dielenská prax a pokyny
Vzorka sa odoberá priečne na zvar. Povrch sa vybrúsi do hladka. Uhol ohybu je zvyčajne 180°. Priemer tŕňa závisí od normy. Podľa EN ISO 5173 je to 4-násobok hrúbky plechu. Teplota skúšky je izbová teplota. Rýchlosť ohýbania musí byť pomalá. Trhlina nad 3 mm dĺžky sa považuje za chybu. Vzorka musí zostať bez trhliny, inak je zvar neprípustný.