Tvorba krycej vrstvy
Prirodzený alebo tepelne indukovaný vznik hustej reakčnej vrstvy na kovových povrchoch. Spomaľuje difúziu kyslíka a tým zabraňuje ďalšiemu postupu korózie.
Oxidové vrstvy sú u mnohých kovov prirodzenou ochranou – pri zváraní sú však problémom. Teplo ničí ochrannú kryciu vrstvu a bez ochranného plynu horúci povrch okamžite oxiduje. Výsledkom sú nábehové farby a okoviny, ktoré nemajú ochranný účinok a neskôr podporujú koróziu. Pri nerezovej oceli ochudobňuje zóna pod oxidovou vrstvou o chróm, pri hliníku tvrdá oxidová vrstva bráni čistému roztaveniu.
Preto: Vždy pracuj s dostatkom ochranného plynu, pri nerezovej oceli chráň aj koreňovú stranu. Nábehové farby a okoviny po zváraní úplne odstráň – mechanicky kefou na nerez alebo chemicky moriacou pastou. Potom pasivuj, aby sa ochranná vrstva mohla znovu vytvoriť. Pri hliníku pred zváraním krátko okefuj oxidovú vrstvu a zváraj striedavým prúdom, aby sa oxidová vrstva prelomila.