Vzdialenosť dendritických ramien
Vzdialenosť dendritických ramien je vzdialenosť medzi ramenami dendritu a závisí od rýchlosti chladenia. Malá vzdialenosť znamená rýchlejšie tuhnutie.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Dendrity sú formy kryštálovej štruktúry, ktoré vznikajú počas tavenia. Ich vetvy rastú z jadra a vytvárajú tak stromovú štruktúru. Vzdialenosť medzi týmito vetvami (vzdialenosť dendritických ramien) je určená lokálnou rýchlosťou ochladzovania: rýchle ochladzovanie vedie k malým vzdialenostiam, pomalé ochladzovanie k väčším vzdialenostiam.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Malá vzdialenosť dendritických ramien môže viesť k jemnej a hustej kryštálovej štruktúre, ktorá poskytuje vyššiu pevnosť a húževnatosť. Môže však tiež viesť k zvýšenej náchylnosti na trhliny a horúce trhliny, pretože kryštály sú tesne pri sebe a nemajú voľný priestor na rozťahovanie pod napätím.
Prax v dielni a pokyny na postup
Na kontrolu vzdialenosti dendritických ramien je dôležité regulovať rýchlosť ochladzovania počas zvárania. To sa dá dosiahnuť správnym výberom ochrannej plynovej atmosféry a dodržaním správnych teplotných profilov. Pre ocele s vysokým obsahom uhlíka je typická vzdialenosť dendritických ramien okolo 10-20 µm, zatiaľ čo pre nižšie obsahy uhlíka sa uprednostňuje väčšia vzdialenosť 30-50 µm. Pri príliš rýchlom ochladzovaní (napr. príliš vysokou tepelnou vodivosťou ochranného plynu) sa vzdialenosť dendritických ramien môže zmenšiť, čo prináša riziko vzniku trhlín.