Vzdialenosť dendritických ramien
Vzdialenosť dendritických ramien je vzdialenosť medzi rastovými líniami (dendritmi) v kove počas tuhnutia. Malá vzdialenosť vedie k jemnej, silne prepojenej štruktúre, zatiaľ čo veľká vzdialenosť vedie k širokej, menej prepojenej štruktúre.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Počas tuhnutia kovov rastú dendrity z kryštalických nukleí. Vzdialenosť medzi týmito dendritmi, tzv. vzdialenosť dendritických ramien, je určená rýchlosťou ochladzovania. Pri rýchlom ochladzovaní kryštalická štruktúra rastie rýchlo a vytvára husto spojené štruktúry s malou vzdialenosťou medzi dendritmi. Pri pomalom ochladzovaní štruktúra rastie pomaly a vytvára široké, menej spojené štruktúry s väčšou vzdialenosťou.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Príliš veľká vzdialenosť dendritických ramien môže viesť k jemnejšiemu zrnu, čo zhoršuje mechanické vlastnosti, ako je pevnosť a húževnatosť. Zvyšuje sa riziko trhlín a lomov. Príliš malá vzdialenosť môže viesť k silne spojenej, sklovito tvrdej štruktúre, čo tiež vedie k horúcim trhlinám a nízkej tvárnosti.
Prax v dielni a pokyny pre prácu
Aby sa vzdialenosť dendritických ramien optimálne kontrolovala, je dôležité regulovať rýchlosť ochladzovania zváraného materiálu. Dosiahne sa to voľbou vhodných metód zvárania (napr. TIG zváranie pre tenké ocele) a úpravou oneskorovacích časov po zváraní. Cieľom je dosiahnuť vzdialenosť dendritických ramien približne od 10 do 50 mikrometrov, v závislosti od konkrétneho kovu a požadovaných mechanických vlastností.