Difúzny vodík
Podiel vodíka v stuhnutej štruktúre, ktorý sa môže voľne pohybovať kryštálovou mriežkou. Usadzuje sa na poruchách a môže spôsobiť oneskorené trhliny v zvarových švoch.
Vodík je pri zváraní klasický problém. Dostáva sa do oblúka z vlhkosti, hrdze alebo nečistôt a potom putuje do tekutého zvarového kúpeľa. Keď kov stuhne, vodík už nemôže uniknúť a neskôr roztrhne štruktúru – často až po hodinách alebo dňoch. Tomu sa hovorí studené trhliny a sú obzvlášť zákerné, pretože ich hneď nevidíš.
Aby si sa tomu vyhol, platí jednoduché pravidlo: vodík vôbec nepusti dnu. Elektródy musia byť suché a podľa predpisu prevzdušnené. Miesto zvaru musí byť čisté – teda hrdza, farba, olej a vlhkosť preč. Pri kritických oceliach pomáha predhrievanie a potom by si nemal nechať zvar príliš rýchlo vychladnúť. Ak pracuješ s vysokopevnostnými oceľami, radšej použi prídavné materiály s nízkym obsahom vodíka – tie majú aj príslušné označenie.