Dynamická skúška tvrdosti
Dynamická skúška tvrdosti meria tvrdosť materiálu nárazom telesa so známou energiou. Dráha odrazu udáva, koľko energie sa absorbovalo.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Dynamická skúška tvrdosti je založená na princípe nárazu ťažkého telesa (napr. gule) na skúšaný povrch. Energia, ktorou teleso dopadne, sa pri odraze premení na prácu. Dráha odrazu je mierou absorbovanej energie, a teda tvrdosti materiálu.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Dynamická skúška tvrdosti je obzvlášť dôležitá pre vysoko tvrdé ocele, ako je martenzit alebo Tempered Steel. Pri príliš vysokom obsahu martenzitu môže dynamická tvrdosť výrazne vzrásť, čo môže viesť k oblastiam zvarových švov náchylnejším na praskanie. Príliš vysoká hodnota dynamickej tvrdosti môže tiež zhoršiť húževnatosť a ťažnosť materiálu.
Dielenská prax a pracovné postupy
Na vykonanie presnej dynamickej skúšky tvrdosti by malo teleso (napr. guľa) dopadnúť na skúšaný povrch definovanou rýchlosťou. Výška dopadu určuje kinetickú energiu. Dráha odrazu sa meria a prepočítava na hodnotu tvrdosti. Typický rozsah výšky dopadu je medzi 50 mm a 100 mm. Pri oceliach s vysokým obsahom martenzitu by dynamická tvrdosť nemala presiahnuť 600 HV, aby sa zabránilo prasklinám.