Skúška tvrdosti na zvarových spojoch
Skúška tvrdosti na zvarových spojoch meria lokálne hodnoty tvrdosti v tepelne ovplyvnenej zóne, v zvarovom kove a v základnom materiáli. Cieľom je obmedziť neprípustné zatvrdnutia.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Skúška tvrdosti meria pevnosť štruktúry materiálu na rôznych miestach zvarového švu. Robí sa to meraním odporu materiálu proti napätiu pod stanoveným tlakom.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Príliš tvrdý zvarový šev môže viesť k trhlinám a zlyhaniu, pretože nemá dostatočnú pružnosť. Neprípustné zvýšenie tvrdosti môže tiež ovplyvniť húževnatosť materiálu a znížiť životnosť konštrukčných dielov.
Dielenská prax a pracovné postupy
Pre správnu skúšku tvrdosti je dôležité, aby sa meranie vykonávalo na správnych miestach: v tepelne ovplyvnenej zóne (TOZ), v zvarovom kove a v základnom materiáli. Presné meranie tvrdosti by sa malo vykonávať pomocou tvrdomerného zveráku alebo Brinellovho zveráku. Prípustné hranice tvrdosti sa líšia v závislosti od materiálu a použitia, ale je dôležité, aby tvrdosť zvarového kova nebola vyššia ako tvrdosť základného materiálu.