Skúška tvrdosti na zvarových spojoch
Skúška tvrdosti meria odpor materiálu proti vniknutiu skúšobného telieska cez zvarový šev. Identifikuje neprípustné zvýšenia tvrdosti, ktoré naznačujú náchylnosť na zakalenie.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Skúška tvrdosti meria odpor materiálu proti vniknutiu normovaného skúšobného telieska. Vykonáva sa zatlačením telieska na zvarový šev a meria, ako hlboko teliesko vnikne do kovu.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Neprípustné zvýšenia tvrdosti v štruktúre môžu viesť k trhlinám a prasknutiu. Príliš tvrdý zvarový šev môže tiež ovplyvniť mechanické vlastnosti materiálu, čo môže byť nebezpečné najmä pri vysoko namáhaných aplikáciách.
Dielenská prax a pracovné postupy
Skúška tvrdosti sa vykonáva Brinellovým alebo Rockwellovým tvrdomerom. Skúšobné teliesko sa zatlačí na zvarový šev a meria sa hĺbka vniknutia. Pri zváraní ocele by tvrdosť švu nemala byť viac ako 1,2 až 1,5-krát vyššia ako tvrdosť základného kovu. Pri neprípustných výsledkoch je potrebné opätovné zváranie.