Povrchová tvrdosť
Povrchová tvrdosť je najvyšší stupeň tvrdosti na okraji obrobku, vzniká tepelným alebo termochemickým spracovaním a ovplyvňuje správanie pri mechanickom zaťažení.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Povrchová tvrdosť vzniká usporiadaním atómov v hornej mikrostruktúre. Pri zvýšenej teplote a špeciálnom chemickom prostredí sa tieto atómy môžu usporiadať do tvrdšej kryštálovej mriežky, čo zvyšuje tvrdosť.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Vysoká povrchová tvrdosť dokáže lepšie odolávať mechanickému zaťaženiu. Môže však viesť aj k trhlinám, ak je rozdiel oproti tvrdosti jadra príliš veľký. Ovplyvňuje tiež obrábateľnosť a zvárateľnosť materiálu.
Prax v dielni a pokyny na prácu
Aby si dosiahol optimálnu povrchovú tvrdosť, presne kontroluj teplotu a čas spracovania. Pri oceliach s vysokým obsahom uhlíka (napr. HSS) obmedz čas chladenia po zváraní, aby si predišiel trhlinám. Na meranie použi tvrdosťomer Rockwell alebo skúšku tvrdosti Brinell.