Oxidické vtrúseniny
Oxidické vtrúseniny sú pevné, nekovové kyslíkové zlúčeniny (napr. Al₂O₃, SiO₂), ktoré vznikajú v tavenine a zostávajú uzavreté v stuhnutom zvara. Pôsobia ako vnútorné vruby: narúšajú tok síl, znižujú húževnatosť a môžu viesť k trhlinám.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Oxidické vtrúseniny vznikajú, keď kyslík v tavenine reaguje s prvkami ako hliník, kremík, mangán alebo titán. Táto reakcia vytvára pevné oxidické častice. Zvyčajne tieto častice vyplávajú ako troska na povrch. Ak tavenina príliš rýchlo tuhne alebo sa troska úplne neodstráni, častice zostanú uväznené vo zvare. Sú krehké a majú inú tepelnú rozťažnosť ako oceľ. Preto vznikajú špičky napätia na hraniciach častíc.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Oxidické vtrúseniny pôsobia ako vnútorné vruby. Znižujú vrubovú húževnatosť a únavovú pevnosť zvaru. Pri dynamickom zaťažení môžu z týchto vtrúsenín vychádzať trhliny. Obzvlášť nebezpečné sú čiarové alebo plošné vtrúseniny, pretože oslabujú prierez. Vo vysokopevných oceliach môžu oxidické vtrúseniny viesť ku krehkému lomu. Znižuje sa aj korózna odolnosť, pretože vtrúseniny tvoria miesta napadnutia pre lokálnu koróziu.
Prax v dielni a pokyny na postup
Vyhni sa oxidickým vtrúseninám čistými hranami zvaru: dôkladne odstráň hrdzu, okoviny, tuk a farbu brúsením alebo kefovaním. Použi vhodný ochranný plyn s dostatočným prietokom (napr. argón alebo zmesný plyn, 10–15 l/min), aby si zabránil prístupu kyslíka. Veď elektródu alebo drôt rovnomerne, aby troska mohla vyplávať. Pri viacvrstvovom zváraní po každej vrstve úplne odstráň trosku kladivom na trosku a drôtenou kefou. Udržuj predhrievaciu teplotu a teplotu medzi vrstvami v predpísanom rozsahu, aby si sa vyhol príliš rýchlemu tuhnutiu. Po zváraní skontroluj zvar vizuálne a metódami nedeštruktívneho skúšania na vtrúseniny.