Zničenie pasívnej vrstvy
Zničenie ochrannej oxidickej vrstvy na koróziivzdorných kovoch chemickými alebo mechanickými vplyvmi vedie k jamkovej a štrbinovej korózii.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Pasivačná vrstva je tenká, stabilizovaná vrstva na povrchu koróziivzdorných kovov, ako je oceľ alebo nikel. Vzniká reakciou kovu s kyslíkom a vodnou parou vo vzduchu. Ak sa táto vrstva zničí chemickými (napr. kyselinou chlorovodíkovou) alebo mechanickými (napr. mechanickým namáhaním) vplyvmi, podkladový kov môže opäť korodovať.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Zničenie pasivačnej vrstvy môže viesť k zvýšenej náchylnosti na koróziu. Jamková a štrbinová korózia môžu spôsobiť trhliny a opotrebenie v konštrukčných dieloch, čo ovplyvňuje bezpečnosť a životnosť strojov a stavieb. Je obzvlášť nebezpečné, ak sa pasivačná vrstva pri zváraní úplne neobnoví.
Dielenská prax a pokyny na konanie
Aby sa pasivačná vrstva ochránila a predišlo sa miestam náchylným na koróziu, mali by sa prijať tieto opatrenia:
• Používajte správne parametre zvárania (teplota, čas, tlak) a vhodné zváracie materiály.
• Udržujte dielňu čistú a suchú, aby sa predišlo chemickým koróznym kyselinám.
• Po zváraní aplikujte metódu pasivácie, napr. kúpeľ v kyslíkovom laku alebo nanesenie pasivačných povlakov.