Plastická zóna
Úzka oblasť priamo pred čelom trhliny, v ktorej sa prekročí medza klzu materiálu. Jej veľkosť výrazne ovplyvňuje napäťový stav a húževnatosť.
Keď je trhlina v obrobku pod zaťažením, pred jej hrotom sa hromadí napätie. Ak je materiál dostatočne húževnatý, plasticky sa tam deformuje, hrot trhliny sa otupí a trhlina potrebuje viac energie, aby pokračovala. Pri vysokopevnostných oceliach je však táto deformačná zóna malá, pretože materiál takmer nepovolí – trhlina zostáva ostrá a rýchlo sa šíri krehko.
Pri zváraní to často zhoršíš: tepelne ovplyvnená zóna stvrdne a skrehne, a zmrašťovaním vznikajú vlastné napätia, ktoré trhlinu ešte „ťahajú“. K tomu sa pridáva vodík, ktorý skrehne štruktúru. Výsledkom je malá, tvrdá zóna, ktorá nedokáže zachytiť trhlinu.
V praxi to znamená: Vezmi materiál s dobrou húževnatosťou, predhrej súčiastku, aby nevznikla tvrdá štruktúra, a po zváraní nenechaj zvar príliš rýchlo vychladnúť. Ostré hrany a vruby musíš predtým čisto vybrúsiť – každý vrub je miesto vzniku trhliny. Ak skontroluješ tvrdosť a zvar je príliš tvrdý, pomôže len jedno: tepelné spracovanie alebo zmena parametrov zvárania.