Vzdialenosť primárnych dendritických ramien
Vzdialenosť primárnych dendritických ramien je vzdialenosť medzi susednými hlavnými kmeňmi tuhnúcich kryštalitov a ovplyvňuje mikrotvrdosť, ako aj distribúciu segregácií.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Počas procesu tavenia kov narastá do kryštalitov, ktoré sa šíria ako hlavné kmene (dendrity). Vzdialenosť medzi týmito hlavnými kmeňmi určuje, ako dobre sa kyslík a iné prísady môžu rozložiť v kryštáloch.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Príliš veľká vzdialenosť primárnych dendritických ramien môže viesť k nerovnomernému rozloženiu prísad, čo spôsobuje segregáciu a prípadne trhliny alebo stratu húževnatosti. Príliš malá vzdialenosť môže zvýšiť mikrotvrdosť, ale tiež zhrubnúť štruktúru a zhoršiť bezpečnosť zvaru.
Praxe v dielni a pokyny
Pre optimalizáciu vzdialenosti primárnych dendritických ramien dbaj na správnu teplotu tavenia a primeraný krok ochladzovania. Pri oceliach s vysokým obsahom uhlíka (napr. HSS) by vzdialenosť dendritických ramien mala byť medzi 100 a 200 µm, aby sa zabezpečilo dobré rozloženie segregácií.