Skúška rázom v ohybe
Skúška rázom v ohybe skúša húževnatosť a náchylnosť materiálu na krehký lom rázovým zaťažením vzorky s vrubom. Absorbovaná nárazová práca udáva, ako silno materiál odoláva trhlinám.
Fyzikálno-chemický mechanizmus účinku
Materiál sa v podobe vzorky s vrubom vystaví nárazovému zaťaženiu. Energia úderov sa premení na mechanickú prácu, ktorú materiál pohltí a spracuje. Čím viac práce materiál pohltí, tým je odolnejší proti trhlinám.
Metalurgický význam a riziká pri zváraní
Príliš mäkká alebo krehká oceľ môže pri nárazovom zaťažení ľahko prasknúť. Skúška rázom v ohybe pomáha určiť náchylnosť na krehký lom a zaistiť, že materiál má dostatočnú húževnatosť. Pri príliš nízkom odpore proti trhlinám môže v dielni dôjsť k náhlym zlomom.
Prax v dielni a pokyny na obsluhu
Na skúšku rázom v ohybe sa používa vzorka s vrubom s určitou hmotnosťou a určitým priemerom. Vzorka sa nárazovo zaťaží kladivom alebo mechanickým zariadením, až kým nepraskne. Zaznamená sa počet úderov alebo celková práca úderu. Odpor proti trhlinám aspoň 10 kNm je obvyklý pre mnohé druhy ocele. Pri nižšej hodnote by sa mal materiál prípadne obohatiť alebo zvoliť iný, pevnejší variant.